Pobaliť, natlačiť do auta a vyraziť. Ha! Zdanlivo jednoduché - hlavne úloha „natlačiť do auta". Do jednej z najdrahších európskych krajín (ak nie najdrahšej) musíme predsa vyraziť ako správni slovenskí dovolenkári - konzervy, paštéky... Skrátka všetko potrebné, aby sme nepomreli hladom. Ako sa neskôr ukázalo, so zásobami jedla by sme s trochou skromnosti prežili snáď do ďalšej zimy. No ale na druhý pokus po naložení a vyložení sa nám to predsa podarilo a frčíme smer Norway - doslovne „cesta na sever", z čoho vznikol názov tejto nádhernej krajiny.
Volíme trasu: Česko – Nemecko – trajekt z Rostocku (Nemecko) do Gedseru (Dánsko) - most z Kodane (Dánsko) do Malma (Švédsko) – Nórsko (Oslo, Lillehammer, Lom, Stryn, Loen).
Zosúladiť 10 ľudí, aby sa im chcelo v rovnaký čas... No skrátka stojíme každú hodinu, cesta trvá 37 hodín. Ale vďaka častým prestávkam je znesiteľná a príjemná. Vyše 2100 km autom ma dosť desilo, ale všetko prebehlo dobre.
V nižších polohách sa mi Nórsko veľmi nepáči, ale so stúpajúcou nadmorskou výškou sa dostávame do zimnej rozprávky, hoci je máj. Zamrznuté jazerá pod snehom, miestami presakuje tyrkysová voda, zasnežené skaly... Fantázia. Prejdeme však dvomi tunelmi (spolu max. 12 km) a zrazu zas iný svet – jar.
V Oldene si vyzdvihneme kľúče od chaty a rútime sa na miesto určenia k jazeru Lovatnet. Hneď z príchodu šok! Asi nás nasmerovali zle, pretože v tejto chate už niekto býva – je otvorené a kľúče sú zvonku. Keďže ešte pred 37 hodinami sme sa nachádzali v Slovenskej realite, ani vo sne by mi nenapadlo, že tu je to normálne. Nikto nič nezamyká – domy, autá, chaty... Ak sa Nóra opýtate, či sa nebojí, že mu niekto vykradne dom, nechápavo s detskou naivitou vytreští oči a zabije Vás vetou: „A načo by tam niekto chodil, keď to nie je jeho...“
Som presvedčená, že preto sa im darí tak, ako sa im darí. Žiadna podozrievavosť, závisť, strach o majetok, nevraživosť, skrátka žiadne zväzujúce emócie a negatívne vibrácie. Položme si, Slováci, otázku: „Akú prosperitu očakávame od svojej krajiny, ak sami nevysielame radosť a tým pádom pozitívnu vibráciu?“ Hmmm... 95% ľudí sa bude pýtať „AKO? Keď je to tu tak a tak!“ Začarovaný kruh? Začnime každý od seba – ja to tak robím a žije sa mi oveľa veselšie než predtým – na začiatok stačí aj málo – napr. sa usmejte na suseda, s ochotou mu otvorte a podržte dvere, prehoďte s ním pár slov...
Nórsko je jednou z najbezpečnejších krajín v Európe. Napr. počet vrážd je tu len 0,71 na 100 tisíc obyvateľov ročne a riziko, že Vás niekto okradne je nulové, alebo minimálne (a s veľkou pravdepodobnosťou by to bol cudzinec). Sem – tam nejaký ten šialenec zdvihne štatistiky... Nie sú tu prírodné katastrofy, politické ani sociálne nepokoje. Nádhera!
Prvá noc nás poriadne zaskočila, hoci sme vedeli, že je v tomto období polárny deň. Ale teoreticky o ňom vedieť a ocitnúť sa v ňom je obrovský rozdiel. A neprestávali sme sa mu čudovať do konca dovolenky. Napriek tomu, že v tejto časti Nórska nie je intenzívny, pre Stredoeurópana aj tak čudesný. Slnko iba zašlo za horu, ostalo šero (nikdy nie tma) a o dve hodiny zas odniekiaľ vyliezlo.
„Chalani, pôjdeme potom večer ešte na ryby?“
„Večer? Kam chceš ísť, veď je trištvrte na 11!“
Spávať sa nechodilo pred treťou, každý slovenský organizmus zrejme podvedome čakal na tmu a ona neprichádzala, tak sa padalo do postelí až keď zavelila totálna únava. Adekvátne k tomu sa aj vstávalo, výletovalo a „obedovalo“. Obedný čas bol medzi pol 11 a 12. Večer! :D
Pomýlení, ale nebolo to zlé. Neviem si však predstaviť opak – polárnu noc. Nedostatok svetla robí šarapatu so serotonínom, čo spôsobuje depresie. Možno keby sme prišli v zime, zrazu by Nóri neboli takí skvelí, ústretoví a priateľskí :D
Zrejme kvôli tomu platí v Nórsku dosť prísna prohibícia. Veď po jednom kalíšku je hneď veselšie a tma je znesiteľnejšia. No z jedného sú dva, z dvoch tri... a šup, máme zdegenerovaný národ. Je veľmi otázne, či ju sami Nóri dodržiavajú, alebo to nejak riešia v tichosti za zatiahnutými žalúziami... Fakt je ten, že tvrdý alkohol sa predáva len v špecializovaných predajniach s krátkou otváracou dobou a je neskutočne drahý. Nekúpite si fľašu za cca 60 eur? No ja nie! A v podstate aj veľmi málo domácich. Ale sú tu predsa trajekty s bezcolnou zónou, a po niektorých severanoch by som ich veru nechcela upratovať... V obchode predávajú pivo, no po ôsmej hodine alebo cez sviatok ho skrátka prekryjú plachtou a už ho nekúpite. To nám tiež príliš neprekáža, keďže plechovka stojí 4 - 7 eur...
Musíme sa teda spoľahnúť na vlastné zásoby a dorobené víno :-)
Do Nórska môžete priviezť: (info z 18.3.2013)
- 1 l nápoja s 22%-60% alkoholu + 1.5 l nápoja s 2.5%-22% alkoholu + 2 l piva
- alebo 1 l nápoja s 22%-60% alkoholu + 3,5 l piva
- alebo 3l nápoja s 2.5%-22% alkoholu + 2 l piva
- alebo 5 l piva
Alebo si tam víno vyrobiť J Zarábané víno nie je síce najvrcholnejší gurmánsky zážitok môjho života, ale celkom prišlo vhod. Kúpite švédsky polotovar - 5l bandasku hroznového koncentrovaného muštu, ktorý zriedite s 20l vody, pridáte priložené kvasinky a o pár dní môžete stáčať a koštovať :-)
Aj všetko ostatné je sakramentsky drahé. Chvalabohu máme so sebou tie paštéky :D V košíku je chlieb, mlieko, čokoláda a z karty ubúda 25 eur...
Všade sa ako zázrakom dohovoríme. Len neviem, či sme sa tak rýchlo naučili po Nórsky, alebo tu na nás skutočne rozprávajú Slovensky :D
Počasie je v niektoré dni na zimnú čiapku, v niektoré dni na plavky. Podľa slnka. Neodrádza nás ani dážď a sychravé počasie, chceme vidieť čo najviac, každý deň teda absolvujeme poriadny výlet. Okrem toho je každodennou (alebo každovečernou?) zábavkou rybačka. Je tu veľa pstruhov a sú neskutočne chutné! V mori a vo fjordoch je dovolené chytať ryby bez povolenia, tak to patrične využívame. Ale len koľko zjeme. Žiadne plýtvanie. Povolenie je treba na rybačku v jazerách a riekach.
Po ceste sme zmordovaní, tak hľadáme len niečo v okolí. A hlavne bez veľkého pohybu. Paradoxne, po 37 hodinách sedenia v aute nemáte chuť pohnúť ani palcom na ľavej nohe. Nakoniec to dopadlo celkom inak – v živote som sa na rybačke tak nezapotila. Keďže nechávajú prírodu žiť si vlastný scenár, nič po nej neupratujú, terén je preliezavý a vyliezavý a podliezavý. Hneď z úvodu trhám gate na ostnatom drôte, ale ok. Moja vina. Nikto mi nekáže skracovať si cestu cez susedný pozemok...
Via Ferrata Loen
Druhý deň využijeme nádherné počasie na Via Ferratu. Chalani idú liezť, baby sprevádzajú k nástupu na ferratu. Teda taký bol plán. Nevyšiel. Rozdelil nás valiaci sa potok, prechádzajúci do vodopádu, ktorý sme my dievčatá veru nemali potrebu preliezať. Zabavíme sa po svojom. Ja, samozrejme, musím vliezť do každej bariny, kúpem sa v potoku, vo fjorde... Teplota vody, nooo, wellness to veru nie je, ale neskutočne nabíja energiou. Má asi 4 stupne. Vo fjorde trochu viac :-) Podobné je to s jazerom pod našou chatou. Tu sa odvážim ponoriť si aj hlavu, a v momente zabúdam ako sa volám, kto som, čo tu robím a kde vlastne som...
Po príchode z Ferraty je odhlasované nepokoriť ďalšie vrchy Skala a najvyšší Galdhopiggen (2 469 m), nakoľko aj na nižších sú haldy snehu. Nabudúce J
Na vesliciach po jazere Lovatnet
Jan, od ktorého máme prenajatú chatu nám dokonca požičal 2 veslice, tak ideme preskúmať polovicu jazera. Celé má 12 km a je nádherné. Uprostred zasnežených skál, z ktorých padne každý deň lavína (niektoré až do jazera) mi táto výprava pripadá ako scéna z filmu Cesta do pravěku. Kým svieti slnko, škvaríme si kožu v plavkách, ale akonáhle sa ocitáme v tieni kopca, aj kožuch by bol málo. Časť (3ks) posádky sa oddelila a idú prespať na 2. Stranu jazera, do horárničky, odkiaľ priniesli zážitkov a dojmov na ďalšie 2 strany, ale nie sú to moje zážitky... Bohužiaľ. Chceli sme ísť večer na loďkách za nimi, ale dopadlo to inak. Bavíme sa pri gitarke a vínku na terase. A určite to tak malo byť, nakoľko na druhý deň mohol z brehu „A“ vyštartovať záchranný tím do stretu jazera „S“ a pritiahnuť na špagátiku čln so zblúdilým turistom „T“, ktorý nestihol dopádlovať pred tým, než sa zdvihol vietor a vyrobil na jazere slušné vlny.
Bodalsbreen (ľadovec nad Bodalsseter)
Prvýkrát v živote sa ocitám pri ľadovci a nemám slov. Je nádherný. Rozplývam sa nad ním v rozhovoroch ešte týždeň po príchode domov a takmer nikto nechápe, čo môže byť na mase ľadu také zaujímavé a úžasné. Ani to neviem opísať. Impozantné. Treba zažiť .
Na pobrežie Atlantiku popri Nordfjorde až nad oblaky
Cesta sa mi zdá nekonečná, pretože je hmla a prší. Aj tieto výhľady však majú svoju atmosféru a niečo vo Vás lámu. Najmä keď sa ocitnete nad oblakmi a nesedíte v lietadle. Keď vidíte pri ceste po Nórsku jednu z týchto značiek, určite sa oplatí zastaviť, otvoriť vnímanie a objektív fotoaparátu. Vždy je to zaručený zážitok a krásne zábery.
pamätihodnosť, zaujímavosť
turistická cesta
Robíme menší okruh po ostrove Vagsoy na konci Nordfjordu, začíname v meste Maloy. Pôvodný plán „poďme až k Atlantiku" sa tak značne rozšíril. Zrejme nie sme typickí turisti, nemáme žiadnu info brožúrku s atrakciami ale dnes sme poctivo absolvovali všetky označené výhliadky a zaujímavé miesta na ostrove.
Z Maloy sa cez celý ostrov serpentínkami premotáme až k Atlantiku, na najsevernejší výbežok ostrova k majáku Krakenes. More je niekoľko desiatok metrov pod ním, preto nás udivujú fotky, na ktorých sa trieštia vlny až o jeho steny! V súčasnosti slúži maják aj ako meteostanica a dá sa v ňom dokonca prenocovať, ale nie je to lacná záležitosť J. V prepočte cca 300 eur na noc - ale zas to nie je ledajaká turistická ubytovňa, byť by tomu zovňajšok budovy zodpovedal. Pre zaujímavosť: www.krakenesfyr.no (sú tam fotky z interiéru).
Ďalej nás veľké info tabule pod majákom posielajú k vlnami omletému kameňu Kannenstein a na žiarivo bielu pláž Refviksanden. Idylická pláž ako z tropického ostrova, len voda je „trošku" studenšia. Okúpala som sa všade, aj v potoku z ľadovca, len tu nie. Studená voda ma neodrádza, ale vonku je 8 stupňov a fučí vetrisko... No myká ma. Neokúpať sa na takejto pláži? Mám ešte zvyšky zdravého rozumu a konvenčnosti. Škoda :-) Trocha slnka, alebo o 4-5 stupníčkov viac...
Už druhý deň prší, takže sme sa nevyhli ani suvenýrom v Oldene a Stryne. Pôvodne s nechuťou, pretože suvenýry mám vždy vyriešené za 10 minút - pohľadnice, nejakú magnetku na chladničku, hawk! Ale aj to je tu akési iné. Všade podebatujete s nejakým Slovákom, mnohé z obchodíkov sú štýlovo zariadené, majú zaujímavú atmosféru, v každom nájdete iný tovar. Hoci názor na nákup nepotrebných taľafatiek v zahraničí nemením, 4 hodiny obzerania ma vôbec neotrávili tak, ako som očakávala.
Cesta trolov (Trollstigen)
Pôvodne plánovaná dvojdňovka spojená s výstupom a prespaním na Galdhopiggen-e sa zmenila na pretekársky výlet autom. Šofér je terorista a ide s nami, akoby nás ukradol. Ale veríme mu :-) Výhliadky, vodopády, potoky, najkrajší nórsky fjord Geiranger... Nádhera.
Ani po týždni sa neviem z tejto nudnej dovolenky spamätať. Tak neostáva nič iné, len sa tam budúci rok vrátiť a zažiť to znova. A omnoho viac J
